Martin BABARÍK
photo & graphic design

© Martin Babarík, 1993 - 2018, All rights reserved. Unauthorized copying and public performance of this work prohibited.

Share on Facebook
Share on Twitter

Medzi horami

(2012)

medzi horami a v kúpeľni

bolo by mi krásne,

až priveľmi.

Prejsť tam všetky doliny a úbočia

nech sa nám hodiny samé otočia

a presýpajú sa tak nádherne dlho,

stáročia…

medzi horami a v kúpeľni

dotknem sa ti obočia

zátylku aj pod pazuchou..

medzi horami a v kúpeľni

stáva sa sen realitou.


Súložná

(2012)

Si žena na mne položená,

ja som muž a som už.


10.12.

(2000)

objavil som Raj

a vôbec mi neprekáža

že žena a muž

-ty a ja

sme „spoznaní“

však, od čoho sú gombíky a zipsy?


List pre pána s dáždnikom

(2000)

milý pane,

chcem vás len upozorniť, že

dáždnik pomáha len v určitých situáciách.

táto k ním rozhodne nepatrí.

odporúčam vám -

vystúpte z kaluže.


…a potom štekol pes

(2000)

Bod šťastia vraj stráži vrchol.

Vraj je iba jeden

a každý ho má.

Vedú k nemu schody,

niekto ich už vraj

objavil.

Vraj…

Schody do teba nájsť….

Asi by som uveril.


Medzi regálmi

(2000)

s košíkom medzi regálmi

vyzerala veľmi milo.

mala krásny zadok.

polky sa jej treli pri každom pohybe.

predstavoval som si ich bez tej

obtiahnutej, provokujúcej minisukni.

musí to byť naozaj krásny zadok.

určite je jemný, tvrdý a

okolo tango nohavičiek,

ktoré jej tak nedočkavo presvitajú

je opálený.

zhnusil sa mi, keď

som uvidel jej košík.

plný toaletného papiera


XXL

(2000)

stal som sa dílerom sprostosti

je krásne mať jej dostatok

a ešte ju aj rozdávať

… samému sebe


Poloha

(1996)

- MILUJ MA !

- AKO ?

- AM JULIM.


Keď bude pokosená tráva…

(1998)

…VSTÚPIŠ NIEKAM DO NEZNÁMA.

ĎALEJ,

BLIŽŠIE,

TROCHU ĎALEJ,

VYŠŠIE,

NIŽŠIE…

…HORIZONT STRHNE LÁVA.

RÝCHLA,

POMALÁ,

TROCHU RÝCHLEJŠIA,

DOĽAVA,

DOPRAVA…

DO NEZNÁMA


Páni, ja odchádzam

(venované Milanovi)

a…

gitara ostáva opretá,

bez vybrácie

na monitor udrela

nekonečno konečná

- Nebeská Route 66


KOHO BOHOVIA MILUJÚ, UMIERA MLADÝ

J.W.Goethe

NENÁVIDÍM BOHOV. DÚFAM, ŽE AJ ONI MŇA.

M.B.Babarík


F R E E C O M E B A C K

(venované referendu, Krajčímu a spol., babkám demokratkám a iným bláznom, 1998)

Ó, ľud môj !

Ty slobodná zem,

čo sa svetu zatvára.

Nu vot…

Vsjo jásna.

Odpusti nám

NEŽNÁ,

Krásna


S E D E M S K U R V E N Ý C H

(venované piesni od Slobodnej Európy a siedmim skurveným – 1997)

najhoršia hodina

pocit bez mena

kroky na kolená

POVIEM TI LEN, ŽE,

JE TO ŠIALENEJŠIE

NEŽ BOH


Kurva, veď život je krásny…

(písané po pohrebe kamarátovej priateľky)

Boh je kurva.

Niekomu dá aj posledné z neba….

Niekomu pripadne hneď truhla.

Skúška?

Trochu blbá!

/Aj Mengele rád skúšal/

Rozjímať v tráve…

Len tak,

pod stromom.

Uvažovať,

fajčiť,

milovať,

plánovať…

Život je krásny…

Len dúfam, že konár, čo je nado mnou, Boh nezbadá. Moja lebka by to určite nevydržala. Tak… Kašli na mňa, boha! Nestojím o to byť tvojim anjelom. Ja som anjelom tu – pod stromom, všade… A pochybujem, že tam hore sa fajčí. Keď tam budem chcieť ísť, ty o tom nemusíš vedieť. A už vôbec o tom nebudeš rozhodovať. Ale ak ma pripravíš o krásnu chvíľu, ktorá sa práve začala, alebo sa začať má… Budeš prvý, koho tam hore navštívim. A modli sa, aby si tam nebol… pretože…život je krásny.

(8.7.1997.o 23,15hod)


Muška v mlynčeku

(1995)

Stoj!

Ty stroj.

Á…

Nestroj sa!


Komár v šuške

(1995)

Stoj!

Ty šuška.

Á…

Otvor sa!


Hamlet z Prednej Hory

(venované Jelcinovi – 1996)

Byť či nebyť?

Piť či nepiť?

Žiť!

Á…nepiť?

Piť!

Á…nežiť?!

Piť či nepiť?

To je tá dilema…

Hmm…


Experiment

(venované 1995-ke)

Láska?

Reálna ,vysnívaná, falošná…

Mal som ťa rád

a bol som rád,

že nie som len


EXPERIMENT

Omyl-

výsada zamilovaných

no mýlil som sa iba ja.

Čau.


Priateľ

(venované obyvateľom Valaskej a iným psovrahožravcom – 1995)

Pre niekoho postrach,

hnus, bacil.

Pre niekoho hračka

končiaca v kalužiach

ľudskej bezcitnosti.

Pre niekoho vec

na zistenie príčin

ľudských starostí.

Pre niekoho prepych,

pre niekoho bieda,

no pre niekoho priateľ.

Ako i pre mňa.

PES


Verše pre nikoho

(venované tým, ktorí odišli – 1995)

Roky sa krátia

a predsa sú dlhé .

Sú prázdne

a predsa plné…

Prázdnych dní

a nocí bez pár hviezd.

Zhasli príliš skoro.

Píšem verše pre nikoho


Stolička – mejd in parlament

(1997)

Čo tá si vytrpí.

Ešte šťastie, že nemá nos.

A keby mala ústa,

to by bol chaos!


CHLPATÁ JAMA

(venované mojej zlomenine kľúčnej kosti po páde z bicykla – 31. 9. 1996)

Stále sa spúšťam po tej istej ceste

a stále sa zdrbem.

Mám určite veľkú výdrž,

sebavedomie

a slepé oči.

Stáva sa, že na to zabudnem

a keď na to prídem,

väčšinou sa už veziem.

A vtedy mi schlpatejú oči

a ja sa opäť dobre zjebem.


Ticho

(1995)

Som sám, ležím a vnímam

ticho…

Nepočujem nič. Nechcem počuť.

Som sám.

V mojom vnútri blúdi myšlienka.

Nevie skadiaľ von.

Je slepá.

Všetko upadá.

Pomaly a ticho upadám aj ja.

Možno narazím na zem.

Možno.

Nechcem naraziť.

Chcem upadať, vnímať ticho,

byť sám.

Možno ticho prehovorí!

Zošaliem.

Prosím ťa mlč! Neruš ma.

Vnímam… a upadám.

Myšlienka šalie.

Neviem prečo aj ona

nevníma ticho.

Asi nie je moja.

Koho teda?

Hlasy!

Ešte nie!

Vstávam.

Bolesť hlavy je strašná.

Ticho vráť sa.

Buďte TICHO !!!


D O K O N A L O S Ť

(venované aj vám – 1996)

Príroda?

Ha!

Taká…

…Primitívna,

Nedokonalá.

Čo tvorí roky,

zničím sekundou (!)

Čo spravím dňom,

ona…

Škoda hovoriť.

Nepochopí.


S T R A T E N Á

(1995)

Prechádzal som sa.

Okrem ksichtov

som zrazu uvidel

tvoj tieň.

Bola tma.

Ale on – ten tieň,

bol biely.

Chvíľu sa mi smial.

Potom žmurkol,

a odišiel.

Chcel som ho zastaviť.

Spýtať sa kde si…

Zmizol.

Dal si čierny plášť.

Jeho smiech bol bláznivý.

Len chvíľku.

Zmĺkol.

Ostal som stáť.

Ksichty.

Samé ksichty!

Zavrel som oči

a počúval som.

Chcel som počuť Tvoj smiech.

No počul som len smiech ksichtov

vchádzajúcich do tmy,

a vietor, ktorý mi nadvihoval viečka.

Myseľ trhajúce ticho.

Ak stretnem tvoj tieň,

spýtam sa ho kde si.

Možno mi to povie.

…a toho sa bojím.


S E B A K O N T R O L A

(venované mojej mladosti a sexuálnej sebakontrole – 1995)

Urobím krok.

Som pri tebe.

Úplne.

Jeden pohľad z tvojej strany…

- Ešte bližšie!

- Bližšie to už nejde.

Museli by sme byť nahí.

- To je problém?

- Nie sme sami.

- A kto je s nami?

- Zákon.

Ešte dva dni.


B L U E S

(1995)

Oči.

Dva nepatrné body

na ľudskom tele.

Nepatrné,

nápadné,

a tvoje

najkrajšie.

Sú ako dva rumy

naliate v kole.

Boli len tvoje,

už sú aj moje.

Nie dva rumy

naliate v kole.

Tie budú tvoje.

Ja chcem len

poháre.

Ani nie poháre,

ale čašu.

Budem ju mať trvalo

pripútanú k pásu.

Ani nie k pásu,

ale až k srdcu,

aby si počula

tlkot najkrajšieho

Bluesu.


Spomienka na jabloň

(2001)

milujem jablká

hlavne tie pod tvojím tielkom.

sladké, krásne sfarbené,

podliate mliekom.

prejsť rukou obrysy tvojho boku,

pohladiť babie leto,

či prečesať korunu…

…toľko vecí, miest a citov!

A koreň si len-tak vyschol.


K A T – S A M O V R A H

(venované nám – 1995)

Sekne raz,

sekne stokrát,

padne strom.

Sekne miliónkrát,

padne on.


S A M O C H V Á L A

(venované nám – 1995)

Myslím – teda som človek.

Chránim – lebo som človek.

(asi)Milujem – som človek.

Ničím -teda som človek.

Špiním – teda som človek.

Vraždím …. ja som ale všestranný tvor!

Som frajer!


H I V – ka

(1997)

mohol som ťa prejsť

z tvojho lona spraviť detské ihrisko

mohla si byť nekonečný preš

len tiecť a tiecť

pripomínajúca mi mohylu

stojacu so zlou chvíľou (atď)

mohla si

mohol som

no nemohli sme spolu

koho vinou?


Čo keď…

(1996)

-Mám Ťa rád.

-No a?

-Môžem Ťa ľúbiť?

-No a ?

-Už Ťa nechcem ľúbiť.

-No a?

-Chcem Ťa zabiť!

-No…


Strach

(venované mojím obavám – 1994)

v slepej ulici prázdnych snov

hľadám stratené fantázie

výkrik nesúci sa tmou

mi je príliš známy

kde sú moje sny?

moje plány?

zanechali rany

a nádej na vzkriesenie

bezmocnosti z reality

som úplne prázdny

bez snov, fantázie

a jediné, čo ma ešte drží

je strach

„klapka 22“

znova skončím pri stop-KE

pred múrom na konci ulice

ktorý už asi preskočím

a fantastické sny

skončia navždy za ním

ostanú mi možno obavy

a sen

že „klapka 23“

bude posledná


P O C I T

(venované nerozhodným – 1995)

Zastav ma,

keď budem padať,

keď začnem chápať

zvláštny pocit,

ktorý som stratil v aprílovom daždi.

Zastav ma

a už ho nestratím

Pochop ma,

keď budem lietať,

keď začnem milovať

zvláštny pocit,

ktorý som stratil v aprílovom daždi.

pochop ma

a už ho nestratím.

Miluj ma,

keď spravím krok,

keď začnem pociťovať

zvláštny pocit,

ktorý som už raz stratil v aprílovom daždi.

Miluj ma

a ja ho opäť stratím.


Zrkadlo

(1995)

To je ale hnus!

A tie oči -

toľká nenávisť,

zlo, závisť a …

neviem čo ešte.

Fuj! Otras!

Čo (kto) to len asi je?!


Útek

(1995)

Utekaj!

Rýchlo bež!

Len sa nepotkni

o tých, čo si zabil.

Nevieš koho?

Veď ich ješ.

Aj ja.


Cítiš

(1995)

Cítiš ten vzduch?

Dýcha sa ti dobre?

Aj mne…

ale otvor si oči.

Ešte viac.

Ešte…

Už vidíš?

Aj ten schnúci strom?

A tvoje vnútro?

Neplač.

Dýchaj.

Čo iné ti ostáva?!


Vráť sa

(súlož pred vytriezvením – 1994)

P O H Ľ A D

L Á S K A

B O Z K

M I L O V A N I E…

S P O M I E N K A


Na vrchol

(1997)

čakanie za stolom

šluk

jeden,dva

cigareta ľahla popolom

prvá, druhá, stá

nič!

nevadí

verím, že príde včas

môj čas


Motýľ

(1996)

Čierne pohľady

pália,

chladia.

Stojíš v úzadí,

možno premýšľaš,

či sa ti oplatí

zabiť motýľa.

Nemá šancu ti ujsť.

Aj keby si ho nechala,

čierne pohľady

ho spália (zmrazia).

Sú tvoje

a musia sa naňho dívať.

Závidia mu krídla,

čo dokážu lietať.

A oči,

ktoré ľúbia.

Nespoznáš lásku.

Ty nie.

Možno ani ja.

Obaja máme masku.

Ty pavúka,

Ja…


Ú V A H A

(venované mojej blbosti – 1995)

Človek

/úvaha prvá/

Som človek.

Ale prečo?

Musím jesť,

musím piť,

musím spať,

ba i robiť.

Musím žiť.

Niekedy je to nudné,

niekedy trpké,

niekedy hlúpe,

niekedy smutné,

niekedy krásne.

Niekedy.

Chcem milovať.

Ale čo keď práve nemám koho?

Chcem sa milovať.

Ale čo keď sa práve nemám s kým?

Chcem nenávidieť.

Ale čo keď práve nemám koho?

Chcem odpúšťať.

Ale čo keď práve nemám komu?

A potom…

A potom?!


KAKTUS

/ úvaha druhá /

Keby som bol kaktus?

Nemusel by som jesť,

nemusel by som piť (no trochu ),

nemusel by som spať,

ba ani robiť.

Len rásť a rásť…

Možno by to bolo nudné,

možno i trpké,

možno i hlúpe,

možno i smutné,

možno i krásne.

Možno.

Nemusel by som milovať.

Ale čo keby som niekoho chcel milovať?

Nemusel by som sa milovať.

Ale čo keby som sa s niekým chcel milovať?

(a pichliače?)

Nemusel by som nenávidieť.

Ale čo keby som chcel niekoho nenávidieť?

Nemusel by som odpúšťať.

Ale čo keby…?!

Strašné!

Radšej budem človek.

Ale to musím žiť!

Vlastne nemusím.

Ale to by som musel umrieť!

A čo potom?

Možno by to bolo ešte horšie!

Radšej si dám pivo.

Ale to musím piť!

Ja sa asi zbláznim.

Ale to mi musí drbať!

Dosť!!


Opona pripravená

(bez komentára – 14.6.1997 o 17.00 SEČ)

Klapka 89

Mladé oči zatvorili oči staré.

V chlade,

(žiaľ?) nežne.

Klapka 1-2-3 čača

Rub – líce – rub – limuzína.

Uhni mladý!

Rub – líce – rub – limuzína.

Uhni komediant!

Rub – líce – rub…

Divná chuť vavrínu.

Opona sa zdvihla.

Je pripevnená?

Klapka 97

Mám z nej strach.

Aj zo starých, dutých hláv,

v ktorých je usadený

kremeľský prach.

Som zmätený.

A už vôbec nie nežný.

HEJ HLAVA !!

PRÁSK !!

A zase nič.

Opona padá.

Ja asi tiež.

Mladé oči zatvorili oči staré.

Len tak.

Z pasie.


P E R O

(1996)

Perom píšem básne.

I teraz ním píšem.

Pero ukrýva vášne,

zlo i výsmech.

Perom sa dá škrabať

v nose alebo v uchu.

Dá sa ním vypichnúť oko,

alebo počmárať sadru,

čo ukrýva ruku.

Dá sa ním takmer všetko.

Vyznávať lásku,

vraždiť…

obyčajné pero


S E N I.

(1996)

vidím strom

na strome slučku

a v slučke seba

slučka je z dreva

strom spieva

a ja sa hnevám

že nemám črevá

motýľ krásne kráka

a mravec má vtáka (bez zobáka)

smejem sa

je mi zima

slučka z dreva

sa už roztopila

prišla víla

hrejivo ma pohladila

kopol som ju do hlavy

nech nemá obavy

že sa ma nezbaví

videla to mucha

napuchla a odpadla jej ruka

ježko má plešinu

včela skáče po lajne

a slepúch má vidinu

ryba si suší vlasy

prasa robí klobásy

krokodíl si píska

mačka naháňa tigra

červík vrieska

tlačí ho topánka

a má vredy v krídlach

ty si sa smiala

alebo vzdychala?

Sendy má smolu,

že sme znova spolu.


S E N II.

(venované Hanke – 1996, napísané podľa sna)

prechádzam sa tmou

vedľa stromu chatka

v tráve podrezaná Hanka

adoptívna Katka

ovieva sa vejárom

vo chvíli, keď pohárom

prechádza skrz – naskrz

rozrezaným komárom

nahúlena svetluška

dikobraz čudne dýcha

tchora opantala pýcha

hrdo napína hruď

made in denim

sedím a vidím

že motýľ čo tak čudne kráka

už nemá vtáka (bez zobáka)

chameleón transvestit

pozerá na mňa pávím okom

čokoláda stála bokom

smutne sa stápala

pod červeným stromom

a v tráve s podrezanou Hankou

postavili bar so stánkom

HAMBURGER A SYN

sedím a premýšľam

či sa mám stať

Vegetarián.


Sen III.

(venované Alici – 1997)

ty v ríši divov

kde kilometre sú dotyky

a tvoj pohľad

ktorý už mám aj ja

vzlietne ako motýľ

a sadne si na kvet

- baboš alpínsky


Sen IV.

/Trochu perverz alebo milovanie v pešej zóne/

(venované Viagre – 1997)

Nechajte nás súložiť!

Vy perverzní chodci .

Ešte chvíľku.

Ja už som,

ale ona !

To ju tu mám nechať?

Ja? Džentlmen?

Tak ešte trošku vydržte,

Vy perverzní chodci!

…Á, nevolajte ma spermen, áno?!

- NO !

- Ó !


Sen V.

(1998)

Zastal som na hranici exotiky.

S nádychom erotiky

vstupujem do miest

chaosu,

nádeje…

Vstupujem do politiky

mňa a exotiky.

Vstupujem niekam

na čo asi nemám.

Tajomné miesta,

tajomné hranice…

Včela to už vzdala.

Motýľ našiel strateného vtáka

(bez zobáka).

Príbeh nekonečný

stále sa mení.

To isté,

znova,

chameleón,

všetci

a šesťnásťročný,

malý BUDHA.


Sen VI.

(1998)

ozveny nočných krokov

dnešné ticho

lámané nedočkavosťou

motýľ, čo tak čudne kráka

vzlietol nad predstavy Archimeda

rozprestrel podivné krídla,

mapoval ulicu,

mňa,

slnečnicu,

tvoje oči,

blues,

čo vzplanul ako fakľa

pripálil som si cigaretu

a čakám na nočné kroky II.

steps,

steps,

steps,

Steps…


Sen VII.

(1999, venované nude)

sedím pri pive

cítim sa vinne

mám znova slinu

vinu

komu ju pripíšem?

strateným tieňom

pesničke zvrhlej

sedím pri pive

vôbec nie je mi hej

jé jé jéj

spievam si v mysli

sliny mám v müsly

pery na fľaške

komár si pichá

dikobraz dýcha

svetlo v tieni

a dejstvo beží

život sa točí okolo inej

mravec má vtáka

motýľ si kráka

stále to isté

klasicky pri pive

s odratým pocitom

pohľadom hmlistom

svet žije

a ja?

P.S. pííjéém!


Sen VIII.

(1999)

na koho čakám?

na magorov výrok?

„toto sme chceli, bratia!?“

veľmi

viac ver mi

kaktus má súlož

sú divné pichy

divnejšie vzdychy

ostanú vzlyky na prahu dverí

kam?

to ešte neviem a…

predsa si verím

teraz?

zajtra?

nikdy?

na koho čakám?

na blbý výrok?

moja blbá myseľ…

viac ani krok

verš?

o čom vlastne je?

samé otázky a sny

o ničom


Sen IX.

(1999)

chcem začať znova – minulosť nech pláva

padám a dám všetky nové slová

mravec

chameleón

bar so stánkom atď.

nadväznosti?

náhoda?

…pohoda


Sen X.

(2011)

..vystúpila len tak z jasna

z metly,

s három,

bisťu krásna,

Bosorácke očí pália všetko vôkol,

nepozriem sa,

vydržím,

veď aj kôň by z nej…

…bol na mäkko.

Čo tá tu asi chce?

V tejto ľudskej krajine…

Napadá ma jedine,

že na metle ma zlé páky,

minula cestu

do rozprávky.


O ničom

(1996)

Chcem písať báseň,

ale nemám o čom

ani o kom.

Bolo by to krásne

keby som mal o čom,

alebo o kom.

Napísal by som báseň

a mal by som pokoj.

A čo by som písal potom?

Prd. Nemal by som o čom

ani o kom.


Pán tvorstva

(1995)

Ste otroci!

Moji!

Som naj.

Vy len sprosté tvory.

Klaňajte sa!

Vy úbohé zvery!

Som človek!

Váš pán!

A mám zbraň


volanie I.

(2005)

chcel by som byť tričkom tvojim,

bol by som ti nagyon blízko,

bolo by som veľmo… dobré,

stále čisté, stále tvoje…

chcel by som byť tričkom,

a ty

telo moje.


volanie II.

(2005)

posielam ti expresne

ranné helou po vetre,

dúfam, že ťa trafí presne,

niekam blízko lícnej kosti.

prajem ti krásne ránko.

aspoň takto,

zo vzdialenosti.


volanie III.

(2005)

čo ak raz sa spolu trávou ráno prejdeme…?

tvoja krása zmyje mokrú rosu zo zeme,

a ja ťa nežne položím,

ešte nežnejšie pohladím

a budeme sa milovať

Zbesnene.


Trošku recesie

(venované Janovi murárovi – 1998)

chce to malý úlet

a…

o čo vlastne ide?

no vidíte!

prestávate myslieť

snoriť

sporiť

koriť

blednúť

kradnúť

vládnuť…

-„…aľe vážeňí,

veď toto ňemá úroveň ani kuľťúru!“

a začínate žiť

voo vzduuchuuuuuu…

(ťažké pochopiť)


Adios macarena

(1996)

macarena zaznieva práve

odchádzam z parketu

JA – parketový lev,

ktorý je znudený

odchádzam k tráve.


Pesnička v tieni

(1999)

tiene

slzy sa stretajú

nevieme

čo oči sledujú

drsné hriechy v nás

na povrch sa prederú

odhalia tiene

nájdeš(?)

nájdu(?)

nenájdu…

už to vieme

stratené

hlasivky smädné

letiace vzdychy zmätené

city zmrazené

odhalia tiene

nájdeš(?)

nájdu(?)

nenájdu…

skúsme ísť tam

kam nikto nikdy nechodí

skúsme nájsť strom

čo krásne veci hovorí

už presne viem

čo chcem a s kým a dokedy

už presne viem…

možno spím(?)

tajomné

pocity sledujú

niečo v nás

bludisko stretajú

pesničky v tieni

na povrch sa prederú

odhalia tiene

nájdeš(?)

nájdu(?)

Nenájdu…


Prvá

(venované noci s Martinou – 1995)

vôňa trávy v éteri the DOORS,

vôňa nás dvoch

spojená orgazmom,

vchádza do poslednej nirvány.

I TY,

I JA,

I MORRISON.

posledná býva prvá,

prvá posledná,

vôňa vyprchá,

spomienka trvá.

I TY,

I JA,

I MORRISON.

…každý niekde inde


Ozvena

(venované horárovej žene – 1996)

- Hej!

Hej!

- Kto si?

Kto si?

- Čo ťa je do toho?!

A teba?!


2 2

(napísané s Maťou v Centrume k našim narodeninám, 21.4.97 o 14.00 – 22.4.97 o 8.00)

Jeden stôl v Centrume

Dva čaje, ja a Maťa

Tri kocky sladené

Štyri prsty červené

Pe/ä/ťa trápi

Šestonedelie

Sedem drobných mincí

Osem vrások v líci

Deväť dní v septembri

Desať ich ešte nie je /nie tých dní/

Jedenásť svätých na kare

Dvanásť strún na gitare

Trinásť – ON nie je pri nás

Štrnásť odbilo chvíľ

Pätnásť sedembolestných

Šestnásť statočných

Sedemnásť mal som v tej chvíli

Osemnásť dní v apríli

Devätnásteho má Jela mena

Dvadsať víl bez ve(me)na

Dvadsať jeden minulosť

Dvadsať dva pred-predvčera.

A Maťa má už 23


V S P L Y N U T I A


I.

S kávou to ti je ako so sexom - vo dvojici lepšie chutí


II.

LÁSKA JE AKO VÍNO.

DÁŠ SI GLG,

JE TI FAJN.

DÁŠ SI VEĽA

A SI MIMO.

JE TO RAJ,

( až na tú opicu)


III.

JEDINÉ, ČO JE NA SVETE DOKONALÉ,

JE ĽUDSKÁ HLÚPOSŤ.

(hlavne moja)


IV.

VO CHVÍLI, KEĎ SI MYSLÍŠ ŽE VŠETKO JE V NAJLEPŠOM PORIADKU,

ZISTÍŠ, ŽE JE TO S TEBOU STRAŠNE ZLÉ.


V.

KAŽDÝ SEN SA MÔŽE STAŤ REALITOU.

STAČÍ ZASPAŤ.

Späť na tvorbu >>>