photo & graphic design
Medzi horami
(2012)
medzi horami a v kúpeľni
bolo by mi krásne,
až priveľmi.
Prejsť tam všetky doliny a úbočia
nech sa nám hodiny samé otočia
a presýpajú sa tak nádherne dlho,
stáročia…
medzi horami a v kúpeľni
dotknem sa ti obočia
zátylku aj pod pazuchou..
medzi horami a v kúpeľni
stáva sa sen realitou.
Súložná
(2012)
Si žena na mne položená,
ja som muž a som už.
10.12.
(2000)
objavil som Raj
a vôbec mi neprekáža
že žena a muž
-
sme „spoznaní“
však, od čoho sú gombíky a zipsy?
List pre pána s dáždnikom
(2000)
milý pane,
chcem vás len upozorniť, že
dáždnik pomáha len v určitých situáciách.
táto k ním rozhodne nepatrí.
odporúčam vám -
vystúpte z kaluže.
…a potom štekol pes
(2000)
Bod šťastia vraj stráži vrchol.
Vraj je iba jeden
a každý ho má.
Vedú k nemu schody,
niekto ich už vraj
objavil.
Vraj…
Schody do teba nájsť….
Asi by som uveril.
Medzi regálmi
(2000)
s košíkom medzi regálmi
vyzerala veľmi milo.
mala krásny zadok.
polky sa jej treli pri každom pohybe.
predstavoval som si ich bez tej
obtiahnutej, provokujúcej minisukni.
musí to byť naozaj krásny zadok.
určite je jemný, tvrdý a
okolo tango nohavičiek,
ktoré jej tak nedočkavo presvitajú
je opálený.
zhnusil sa mi, keď
som uvidel jej košík.
plný toaletného papiera
XXL
(2000)
stal som sa dílerom sprostosti
je krásne mať jej dostatok
a ešte ju aj rozdávať
… samému sebe
Poloha
(1996)
-
-
-
Keď bude pokosená tráva…
(1998)
…VSTÚPIŠ NIEKAM DO NEZNÁMA.
ĎALEJ,
BLIŽŠIE,
TROCHU ĎALEJ,
VYŠŠIE,
NIŽŠIE…
…HORIZONT STRHNE LÁVA.
RÝCHLA,
POMALÁ,
TROCHU RÝCHLEJŠIA,
DOĽAVA,
DOPRAVA…
DO NEZNÁMA
Páni, ja odchádzam
(venované Milanovi)
a…
gitara ostáva opretá,
bez vybrácie
na monitor udrela
nekonečno konečná
-
KOHO BOHOVIA MILUJÚ, UMIERA MLADÝ
J.W.Goethe
NENÁVIDÍM BOHOV. DÚFAM, ŽE AJ ONI MŇA.
M.B.Babarík
F R E E C O M E B A C K
(venované referendu, Krajčímu a spol., babkám demokratkám a iným bláznom, 1998)
Ó, ľud môj !
Ty slobodná zem,
čo sa svetu zatvára.
Nu vot…
Vsjo jásna.
Odpusti nám
NEŽNÁ,
Krásna
S E D E M S K U R V E N Ý C H
(venované piesni od Slobodnej Európy a siedmim skurveným – 1997)
najhoršia hodina
pocit bez mena
kroky na kolená
POVIEM TI LEN, ŽE,
JE TO ŠIALENEJŠIE
NEŽ BOH
Kurva, veď život je krásny…
(písané po pohrebe kamarátovej priateľky)
Boh je kurva.
Niekomu dá aj posledné z neba….
Niekomu pripadne hneď truhla.
Skúška?
Trochu blbá!
/Aj Mengele rád skúšal/
Rozjímať v tráve…
Len tak,
pod stromom.
Uvažovať,
fajčiť,
milovať,
plánovať…
Život je krásny…
Len dúfam, že konár, čo je nado mnou, Boh nezbadá. Moja lebka by to určite nevydržala. Tak… Kašli na mňa, boha! Nestojím o to byť tvojim anjelom. Ja som anjelom tu – pod stromom, všade… A pochybujem, že tam hore sa fajčí. Keď tam budem chcieť ísť, ty o tom nemusíš vedieť. A už vôbec o tom nebudeš rozhodovať. Ale ak ma pripravíš o krásnu chvíľu, ktorá sa práve začala, alebo sa začať má… Budeš prvý, koho tam hore navštívim. A modli sa, aby si tam nebol… pretože…život je krásny.
(8.7.1997.o 23,15hod)
Muška v mlynčeku
(1995)
Stoj!
Ty stroj.
Á…
Nestroj sa!
Komár v šuške
(1995)
Stoj!
Ty šuška.
Á…
Otvor sa!
Hamlet z Prednej Hory
(venované Jelcinovi – 1996)
Byť či nebyť?
Piť či nepiť?
Žiť!
Á…nepiť?
Piť!
Á…nežiť?!
Piť či nepiť?
To je tá dilema…
Hmm…
Experiment
(venované 1995-
Láska?
Reálna ,vysnívaná, falošná…
Mal som ťa rád
a bol som rád,
že nie som len
EXPERIMENT
Omyl-
výsada zamilovaných
no mýlil som sa iba ja.
Čau.
Priateľ
(venované obyvateľom Valaskej a iným psovrahožravcom – 1995)
Pre niekoho postrach,
hnus, bacil.
Pre niekoho hračka
končiaca v kalužiach
ľudskej bezcitnosti.
Pre niekoho vec
na zistenie príčin
ľudských starostí.
Pre niekoho prepych,
pre niekoho bieda,
no pre niekoho priateľ.
Ako i pre mňa.
PES
Verše pre nikoho
(venované tým, ktorí odišli – 1995)
Roky sa krátia
a predsa sú dlhé .
Sú prázdne
a predsa plné…
Prázdnych dní
a nocí bez pár hviezd.
Zhasli príliš skoro.
Píšem verše pre nikoho
Stolička – mejd in parlament
(1997)
Čo tá si vytrpí.
Ešte šťastie, že nemá nos.
A keby mala ústa,
to by bol chaos!
CHLPATÁ JAMA
(venované mojej zlomenine kľúčnej kosti po páde z bicykla – 31. 9. 1996)
Stále sa spúšťam po tej istej ceste
a stále sa zdrbem.
Mám určite veľkú výdrž,
sebavedomie
a slepé oči.
Stáva sa, že na to zabudnem
a keď na to prídem,
väčšinou sa už veziem.
A vtedy mi schlpatejú oči
a ja sa opäť dobre zjebem.
Ticho
(1995)
Som sám, ležím a vnímam
ticho…
Nepočujem nič. Nechcem počuť.
Som sám.
V mojom vnútri blúdi myšlienka.
Nevie skadiaľ von.
Je slepá.
Všetko upadá.
Pomaly a ticho upadám aj ja.
Možno narazím na zem.
Možno.
Nechcem naraziť.
Chcem upadať, vnímať ticho,
byť sám.
Možno ticho prehovorí!
Zošaliem.
Prosím ťa mlč! Neruš ma.
Vnímam… a upadám.
Myšlienka šalie.
Neviem prečo aj ona
nevníma ticho.
Asi nie je moja.
Koho teda?
Hlasy!
Ešte nie!
Vstávam.
Bolesť hlavy je strašná.
Ticho vráť sa.
Buďte TICHO !!!
D O K O N A L O S Ť
(venované aj vám – 1996)
Príroda?
Ha!
Taká…
…Primitívna,
Nedokonalá.
Čo tvorí roky,
zničím sekundou (!)
Čo spravím dňom,
ona…
Škoda hovoriť.
Nepochopí.
S T R A T E N Á
(1995)
Prechádzal som sa.
Okrem ksichtov
som zrazu uvidel
tvoj tieň.
Bola tma.
Ale on – ten tieň,
bol biely.
Chvíľu sa mi smial.
Potom žmurkol,
a odišiel.
Chcel som ho zastaviť.
Spýtať sa kde si…
Zmizol.
Dal si čierny plášť.
Jeho smiech bol bláznivý.
Len chvíľku.
Zmĺkol.
Ostal som stáť.
Ksichty.
Samé ksichty!
Zavrel som oči
a počúval som.
Chcel som počuť Tvoj smiech.
No počul som len smiech ksichtov
vchádzajúcich do tmy,
a vietor, ktorý mi nadvihoval viečka.
Myseľ trhajúce ticho.
Ak stretnem tvoj tieň,
spýtam sa ho kde si.
Možno mi to povie.
…a toho sa bojím.
S E B A K O N T R O L A
(venované mojej mladosti a sexuálnej sebakontrole – 1995)
Urobím krok.
Som pri tebe.
Úplne.
Jeden pohľad z tvojej strany…
-
-
Museli by sme byť nahí.
-
-
-
-
Ešte dva dni.
B L U E S
(1995)
Oči.
Dva nepatrné body
na ľudskom tele.
Nepatrné,
nápadné,
a tvoje
najkrajšie.
Sú ako dva rumy
naliate v kole.
Boli len tvoje,
už sú aj moje.
Nie dva rumy
naliate v kole.
Tie budú tvoje.
Ja chcem len
poháre.
Ani nie poháre,
ale čašu.
Budem ju mať trvalo
pripútanú k pásu.
Ani nie k pásu,
ale až k srdcu,
aby si počula
tlkot najkrajšieho
Bluesu.
Spomienka na jabloň
(2001)
milujem jablká
hlavne tie pod tvojím tielkom.
sladké, krásne sfarbené,
podliate mliekom.
prejsť rukou obrysy tvojho boku,
pohladiť babie leto,
či prečesať korunu…
…toľko vecí, miest a citov!
A koreň si len-
K A T – S A M O V R A H
(venované nám – 1995)
Sekne raz,
sekne stokrát,
padne strom.
Sekne miliónkrát,
padne on.
S A M O C H V Á L A
(venované nám – 1995)
Myslím – teda som človek.
Chránim – lebo som človek.
(asi)Milujem – som človek.
Ničím -
Špiním – teda som človek.
Vraždím …. ja som ale všestranný tvor!
Som frajer!
H I V – ka
(1997)
mohol som ťa prejsť
z tvojho lona spraviť detské ihrisko
mohla si byť nekonečný preš
len tiecť a tiecť
pripomínajúca mi mohylu
stojacu so zlou chvíľou (atď)
mohla si
mohol som
no nemohli sme spolu
koho vinou?
Čo keď…
(1996)
-
-
-
-
-
-
-
-
Strach
(venované mojím obavám – 1994)
v slepej ulici prázdnych snov
hľadám stratené fantázie
výkrik nesúci sa tmou
mi je príliš známy
kde sú moje sny?
moje plány?
zanechali rany
a nádej na vzkriesenie
bezmocnosti z reality
som úplne prázdny
bez snov, fantázie
a jediné, čo ma ešte drží
je strach
„klapka 22“
znova skončím pri stop-
pred múrom na konci ulice
ktorý už asi preskočím
a fantastické sny
skončia navždy za ním
ostanú mi možno obavy
a sen
že „klapka 23“
bude posledná
P O C I T
(venované nerozhodným – 1995)
Zastav ma,
keď budem padať,
keď začnem chápať
zvláštny pocit,
ktorý som stratil v aprílovom daždi.
Zastav ma
a už ho nestratím
Pochop ma,
keď budem lietať,
keď začnem milovať
zvláštny pocit,
ktorý som stratil v aprílovom daždi.
pochop ma
a už ho nestratím.
Miluj ma,
keď spravím krok,
keď začnem pociťovať
zvláštny pocit,
ktorý som už raz stratil v aprílovom daždi.
Miluj ma
a ja ho opäť stratím.
Zrkadlo
(1995)
To je ale hnus!
A tie oči -
toľká nenávisť,
zlo, závisť a …
neviem čo ešte.
Fuj! Otras!
Čo (kto) to len asi je?!
Útek
(1995)
Utekaj!
Rýchlo bež!
Len sa nepotkni
o tých, čo si zabil.
Nevieš koho?
Veď ich ješ.
Aj ja.
Cítiš
(1995)
Cítiš ten vzduch?
Dýcha sa ti dobre?
Aj mne…
ale otvor si oči.
Ešte viac.
Ešte…
Už vidíš?
Aj ten schnúci strom?
A tvoje vnútro?
Neplač.
Dýchaj.
Čo iné ti ostáva?!
Vráť sa
(súlož pred vytriezvením – 1994)
P O H Ľ A D
L Á S K A
B O Z K
M I L O V A N I E…
S P O M I E N K A
Na vrchol
(1997)
čakanie za stolom
šluk
jeden,dva
cigareta ľahla popolom
prvá, druhá, stá
nič!
nevadí
verím, že príde včas
môj čas
Motýľ
(1996)
Čierne pohľady
pália,
chladia.
Stojíš v úzadí,
možno premýšľaš,
či sa ti oplatí
zabiť motýľa.
Nemá šancu ti ujsť.
Aj keby si ho nechala,
čierne pohľady
ho spália (zmrazia).
Sú tvoje
a musia sa naňho dívať.
Závidia mu krídla,
čo dokážu lietať.
A oči,
ktoré ľúbia.
Nespoznáš lásku.
Ty nie.
Možno ani ja.
Obaja máme masku.
Ty pavúka,
Ja…
Ú V A H A
(venované mojej blbosti – 1995)
Človek
/úvaha prvá/
Som človek.
Ale prečo?
Musím jesť,
musím piť,
musím spať,
ba i robiť.
Musím žiť.
Niekedy je to nudné,
niekedy trpké,
niekedy hlúpe,
niekedy smutné,
niekedy krásne.
Niekedy.
Chcem milovať.
Ale čo keď práve nemám koho?
Chcem sa milovať.
Ale čo keď sa práve nemám s kým?
Chcem nenávidieť.
Ale čo keď práve nemám koho?
Chcem odpúšťať.
Ale čo keď práve nemám komu?
A potom…
A potom?!
KAKTUS
/ úvaha druhá /
Keby som bol kaktus?
Nemusel by som jesť,
nemusel by som piť (no trochu ),
nemusel by som spať,
ba ani robiť.
Len rásť a rásť…
Možno by to bolo nudné,
možno i trpké,
možno i hlúpe,
možno i smutné,
možno i krásne.
Možno.
Nemusel by som milovať.
Ale čo keby som niekoho chcel milovať?
Nemusel by som sa milovať.
Ale čo keby som sa s niekým chcel milovať?
(a pichliače?)
Nemusel by som nenávidieť.
Ale čo keby som chcel niekoho nenávidieť?
Nemusel by som odpúšťať.
Ale čo keby…?!
Strašné!
Radšej budem človek.
Ale to musím žiť!
Vlastne nemusím.
Ale to by som musel umrieť!
A čo potom?
Možno by to bolo ešte horšie!
Radšej si dám pivo.
Ale to musím piť!
Ja sa asi zbláznim.
Ale to mi musí drbať!
Dosť!!
Opona pripravená
(bez komentára – 14.6.1997 o 17.00 SEČ)
Klapka 89
Mladé oči zatvorili oči staré.
V chlade,
(žiaľ?) nežne.
Klapka 1-
Rub – líce – rub – limuzína.
Uhni mladý!
Rub – líce – rub – limuzína.
Uhni komediant!
Rub – líce – rub…
Divná chuť vavrínu.
Opona sa zdvihla.
Je pripevnená?
Klapka 97
Mám z nej strach.
Aj zo starých, dutých hláv,
v ktorých je usadený
kremeľský prach.
Som zmätený.
A už vôbec nie nežný.
HEJ HLAVA !!
PRÁSK !!
A zase nič.
Opona padá.
Ja asi tiež.
Mladé oči zatvorili oči staré.
Len tak.
Z pasie.
P E R O
(1996)
Perom píšem básne.
I teraz ním píšem.
Pero ukrýva vášne,
zlo i výsmech.
Perom sa dá škrabať
v nose alebo v uchu.
Dá sa ním vypichnúť oko,
alebo počmárať sadru,
čo ukrýva ruku.
Dá sa ním takmer všetko.
Vyznávať lásku,
vraždiť…
obyčajné pero
S E N I.
(1996)
vidím strom
na strome slučku
a v slučke seba
slučka je z dreva
strom spieva
a ja sa hnevám
že nemám črevá
motýľ krásne kráka
a mravec má vtáka (bez zobáka)
smejem sa
je mi zima
slučka z dreva
sa už roztopila
prišla víla
hrejivo ma pohladila
kopol som ju do hlavy
nech nemá obavy
že sa ma nezbaví
videla to mucha
napuchla a odpadla jej ruka
ježko má plešinu
včela skáče po lajne
a slepúch má vidinu
ryba si suší vlasy
prasa robí klobásy
krokodíl si píska
mačka naháňa tigra
červík vrieska
tlačí ho topánka
a má vredy v krídlach
ty si sa smiala
alebo vzdychala?
Sendy má smolu,
že sme znova spolu.
S E N II.
(venované Hanke – 1996, napísané podľa sna)
prechádzam sa tmou
vedľa stromu chatka
v tráve podrezaná Hanka
adoptívna Katka
ovieva sa vejárom
vo chvíli, keď pohárom
prechádza skrz – naskrz
rozrezaným komárom
nahúlena svetluška
dikobraz čudne dýcha
tchora opantala pýcha
hrdo napína hruď
made in denim
sedím a vidím
že motýľ čo tak čudne kráka
už nemá vtáka (bez zobáka)
chameleón transvestit
pozerá na mňa pávím okom
čokoláda stála bokom
smutne sa stápala
pod červeným stromom
a v tráve s podrezanou Hankou
postavili bar so stánkom
HAMBURGER A SYN
sedím a premýšľam
či sa mám stať
Vegetarián.
Sen III.
(venované Alici – 1997)
ty v ríši divov
kde kilometre sú dotyky
a tvoj pohľad
ktorý už mám aj ja
vzlietne ako motýľ
a sadne si na kvet
-
Sen IV.
/Trochu perverz alebo milovanie v pešej zóne/
(venované Viagre – 1997)
Nechajte nás súložiť!
Vy perverzní chodci .
Ešte chvíľku.
Ja už som,
ale ona !
To ju tu mám nechať?
Ja? Džentlmen?
Tak ešte trošku vydržte,
Vy perverzní chodci!
…Á, nevolajte ma spermen, áno?!
-
-
Sen V.
(1998)
Zastal som na hranici exotiky.
S nádychom erotiky
vstupujem do miest
chaosu,
nádeje…
Vstupujem do politiky
mňa a exotiky.
Vstupujem niekam
na čo asi nemám.
Tajomné miesta,
tajomné hranice…
Včela to už vzdala.
Motýľ našiel strateného vtáka
(bez zobáka).
Príbeh nekonečný
stále sa mení.
To isté,
znova,
chameleón,
všetci
a šesťnásťročný,
malý BUDHA.
Sen VI.
(1998)
ozveny nočných krokov
dnešné ticho
lámané nedočkavosťou
motýľ, čo tak čudne kráka
vzlietol nad predstavy Archimeda
rozprestrel podivné krídla,
mapoval ulicu,
mňa,
slnečnicu,
tvoje oči,
blues,
čo vzplanul ako fakľa
pripálil som si cigaretu
a čakám na nočné kroky II.
steps,
steps,
steps,
Steps…
Sen VII.
(1999, venované nude)
sedím pri pive
cítim sa vinne
mám znova slinu
vinu
komu ju pripíšem?
strateným tieňom
pesničke zvrhlej
sedím pri pive
vôbec nie je mi hej
jé jé jéj
spievam si v mysli
sliny mám v müsly
pery na fľaške
komár si pichá
dikobraz dýcha
svetlo v tieni
a dejstvo beží
život sa točí okolo inej
mravec má vtáka
motýľ si kráka
stále to isté
klasicky pri pive
s odratým pocitom
pohľadom hmlistom
svet žije
a ja?
P.S. pííjéém!
Sen VIII.
(1999)
na koho čakám?
na magorov výrok?
„toto sme chceli, bratia!?“
veľmi
viac ver mi
kaktus má súlož
sú divné pichy
divnejšie vzdychy
ostanú vzlyky na prahu dverí
kam?
to ešte neviem a…
predsa si verím
teraz?
zajtra?
nikdy?
na koho čakám?
na blbý výrok?
moja blbá myseľ…
viac ani krok
verš?
o čom vlastne je?
samé otázky a sny
o ničom
Sen IX.
(1999)
chcem začať znova – minulosť nech pláva
padám a dám všetky nové slová
mravec
chameleón
bar so stánkom atď.
nadväznosti?
náhoda?
…pohoda
Sen X.
(2011)
..vystúpila len tak z jasna
z metly,
s három,
bisťu krásna,
Bosorácke očí pália všetko vôkol,
nepozriem sa,
vydržím,
veď aj kôň by z nej…
…bol na mäkko.
Čo tá tu asi chce?
V tejto ľudskej krajine…
Napadá ma jedine,
že na metle ma zlé páky,
minula cestu
do rozprávky.
O ničom
(1996)
Chcem písať báseň,
ale nemám o čom
ani o kom.
Bolo by to krásne
keby som mal o čom,
alebo o kom.
Napísal by som báseň
a mal by som pokoj.
A čo by som písal potom?
Prd. Nemal by som o čom
ani o kom.
Pán tvorstva
(1995)
Ste otroci!
Moji!
Som naj.
Vy len sprosté tvory.
Klaňajte sa!
Vy úbohé zvery!
Som človek!
Váš pán!
A mám zbraň
volanie I.
(2005)
chcel by som byť tričkom tvojim,
bol by som ti nagyon blízko,
bolo by som veľmo… dobré,
stále čisté, stále tvoje…
chcel by som byť tričkom,
a ty
telo moje.
volanie II.
(2005)
posielam ti expresne
ranné helou po vetre,
dúfam, že ťa trafí presne,
niekam blízko lícnej kosti.
prajem ti krásne ránko.
aspoň takto,
zo vzdialenosti.
volanie III.
(2005)
čo ak raz sa spolu trávou ráno prejdeme…?
tvoja krása zmyje mokrú rosu zo zeme,
a ja ťa nežne položím,
ešte nežnejšie pohladím
a budeme sa milovať
Zbesnene.
Trošku recesie
(venované Janovi murárovi – 1998)
chce to malý úlet
a…
o čo vlastne ide?
no vidíte!
prestávate myslieť
snoriť
sporiť
koriť
blednúť
kradnúť
vládnuť…
-
veď toto ňemá úroveň ani kuľťúru!“
a začínate žiť
voo vzduuchuuuuuu…
(ťažké pochopiť)
Adios macarena
(1996)
macarena zaznieva práve
odchádzam z parketu
JA – parketový lev,
ktorý je znudený
odchádzam k tráve.
Pesnička v tieni
(1999)
tiene
slzy sa stretajú
nevieme
čo oči sledujú
drsné hriechy v nás
na povrch sa prederú
odhalia tiene
nájdeš(?)
nájdu(?)
nenájdu…
už to vieme
stratené
hlasivky smädné
letiace vzdychy zmätené
city zmrazené
odhalia tiene
nájdeš(?)
nájdu(?)
nenájdu…
skúsme ísť tam
kam nikto nikdy nechodí
skúsme nájsť strom
čo krásne veci hovorí
už presne viem
čo chcem a s kým a dokedy
už presne viem…
možno spím(?)
tajomné
pocity sledujú
niečo v nás
bludisko stretajú
pesničky v tieni
na povrch sa prederú
odhalia tiene
nájdeš(?)
nájdu(?)
Nenájdu…
Prvá
(venované noci s Martinou – 1995)
vôňa trávy v éteri the DOORS,
vôňa nás dvoch
spojená orgazmom,
vchádza do poslednej nirvány.
I TY,
I JA,
I MORRISON.
posledná býva prvá,
prvá posledná,
vôňa vyprchá,
spomienka trvá.
I TY,
I JA,
I MORRISON.
…každý niekde inde
Ozvena
(venované horárovej žene – 1996)
-
Hej!
-
Kto si?
-
A teba?!
2 2
(napísané s Maťou v Centrume k našim narodeninám, 21.4.97 o 14.00 – 22.4.97 o 8.00)
Jeden stôl v Centrume
Dva čaje, ja a Maťa
Tri kocky sladené
Štyri prsty červené
Pe/ä/ťa trápi
Šestonedelie
Sedem drobných mincí
Osem vrások v líci
Deväť dní v septembri
Desať ich ešte nie je /nie tých dní/
Jedenásť svätých na kare
Dvanásť strún na gitare
Trinásť – ON nie je pri nás
Štrnásť odbilo chvíľ
Pätnásť sedembolestných
Šestnásť statočných
Sedemnásť mal som v tej chvíli
Osemnásť dní v apríli
Devätnásteho má Jela mena
Dvadsať víl bez ve(me)na
Dvadsať jeden minulosť
Dvadsať dva pred-
A Maťa má už 23
V S P L Y N U T I A
I.
S kávou to ti je ako so sexom -
II.
LÁSKA JE AKO VÍNO.
DÁŠ SI GLG,
JE TI FAJN.
DÁŠ SI VEĽA
A SI MIMO.
JE TO RAJ,
( až na tú opicu)
III.
JEDINÉ, ČO JE NA SVETE DOKONALÉ,
JE ĽUDSKÁ HLÚPOSŤ.
(hlavne moja)
IV.
VO CHVÍLI, KEĎ SI MYSLÍŠ ŽE VŠETKO JE V NAJLEPŠOM PORIADKU,
ZISTÍŠ, ŽE JE TO S TEBOU STRAŠNE ZLÉ.
V.
KAŽDÝ SEN SA MÔŽE STAŤ REALITOU.
STAČÍ ZASPAŤ.