Zima na Geldeku:
Čaro bieleho ticha uprostred Malých Karpát

Text: Martin Babarík, Foto: Martin Babarík a Denisa Benkovská 
Publikované v časopise Krásy Slovenska č. 3-4/2026 

Obec Častá si už žila svojím ranným životom, keď sme sa vydali na cestu k⠀jednému z tajomnejších a menej navštevovaných vrchov Malých Karpát – na Geldek (694 m). Spolu so svojím dvojčaťom Jelencom (695 m) tvoria výrazný vápencový masív, ležiaci mimo hlavnej hrebeňovej magistrály. S vychýlením na východ a⠀dvojvrcholom vytvárajú nezameniteľný orientačný bod v⠀centrálnej časti pohoria.

Kráčame po zľadovatenej ceste popri Štefanovskom potoku, kým sme sa za obcou nenapojili na zelený turistický chodník. V lese už bola chôdza príjemnejšia. Ruch z obce utíchal každým krokom, až úplne zanikol v⠀hmle. Bolo hlboko pod nulou – všade navôkol sneh a stromy pokrývala osuheľ. Les stíchol. Ticho prerušovalo len vŕzganie snehu pod nohami až kým sme v diaľke nezazreli stádo danielov, križujúce našu cestu. Zastali sme a v tichosti sme ich pozorovali, kým sa znovu stratili v⠀mrazivom lese.

Vtáčie sídlisko
O pár desiatok metrov ďalej, vnadmorskej výške 500 m n. m., nás milo prekvapili ďalší obyvatelia lesa – tentoraz aj s pričinením ľudských rúk. Na rázcestníku pri starom bútľavom dube bolo v mladom poraste rozmiestnené množstvo vtáčích búdok a krmítok. Ich uštebotaní obyvatelia prelietavali z jedného na druhé a celé to pôsobilo ako malé vtáčie sídlisko. Ani starý dub nezostal bez povšimnutia – v jeho dreve sa usilovne preďobávali „kulinári“.

Územie (už nielen) pre vyvolených
Pokračovali sme ďalej popri studničke Smradľavke. Počasie sa vyjasnilo a modrá obloha silno kontrastovala s bielymi stromami. Za lesom sme už mali vidieť Geldek, no vrchol nášho cieľa bol stále zahalený v hmle, a tak sme jeho krásu zatiaľ neuvideli. Symbolické. Geldek bol totiž desaťročia pre bežných turistov „neviditeľný“. Dôvodom bola zvernica Biela skala, ktorá tu vznikla ešte hlboko za komunistického režimu. Svoj názov dostala po rovnomennej chate postavenej v neďalekých lesoch. Na tejto „Tajomnej chate v⠀Karpatoch“ sa schádzali prominentní komunistickí pohlavári a užívali si poľovačky v oplotenom území.

Po zmene režimu zmizli na hraniciach našej krajiny ostnaté drôty, no na tie v Karpatoch sa akosi zabudlo. Vyvolených prominentov vystriedali vyvolení prominenti a strážená zvernica si naďalej žila svoj tajomný príbeh. V areáli chaty síce vznikla detská liečebňa a ozdravovňa, no okolité územie bolo pre verejnosť stále nedostupné. Ploty a tabule so zákazom vstupu znamenali pre turistických dobrodruhov, ktorí chceli vystúpiť na Geldek či ďalšie vrchy, riziko konfliktu so strážnikmi zvernice. Niektoré takéto strety sa vraj nezaobišli bez fyzických potýčok. Po rokoch právnych sporov bolo na základe súdneho rozhodnutia z roku 2017 toto územie konečne sprístupnené širokej verejnosti.

História Geldeku
Názov vrchu pochádza pravdepodobne z nemeckého slova „Goldeck“, ktoré by sa mohlo preložiť ako zlatý roh alebo zlatý kút. Súvisí s⠀historickým osídlením tzv. Huncokárov – drevorubačov nemeckého pôvodu. Tých na toto územie v 18. storočí pozvala najmä rodina Pálffyovcov, aby sa odborne starali o ich lesy a zefektívnili ťažbu dreva.

Návštevník sa môže stretnúť aj s⠀pomenovaním Keltek, ktoré odkazuje na údajnú prítomnosť keltských kmeňov. Toto sa ale nikdy nepotvrdilo a ide zrejme len o ľudovú etymológiu.

Čaro bieleho ticha
Ako to už pohľad z diaľky naznačoval, s blížiacim sa Geldekom modrú oblohu opäť vystriedala hmla. Stúpali sme strmým svahom popri plote starej zvernice, ktorý bol miestami spadnutý a pretrhaný. Pod vrcholom sme začali pociťovať chladný vietor a⠀ten sa naplno prejavil hore na hrebeni Geldeku. Ošľahaní mrznúcim vetrom sme chvíľu postáli priamo na vrchole pod vlajúcou vlajkou (pre povinné fotky) a potom sme sa presunuli medzi stromy v nádeji, že⠀tam bude miernejšie. Fúkať síce fúkalo ďalej, no pri pohľade na staré skrútené buky nám to vôbec neprekážalo. Naopak – vietor a mráz dodali tomuto miestu priam mystickú atmosféru. Skupina „Entov“ bola presne to, čím sme nasýtili naše objektívy. A potom sme si už spokojní, v závetrí pod skalou, mohli vychutnať horúci čaj.

Po občerstvení sme si ešte pozreli severnú stranu. Plánovali sme pokračovať aj na susedný vrch Jelenec, no čas a zimné podmienky nás odhovorili. Je to však skvelý cieľ na jar, keď sa príroda na tomto masíve preberie zo zimného spánku a otvorí nám nové výhľady, ktoré sa odtiaľto ponúkajú. A tak namiesto poslednej fotografie z Geldeku sme si sľúbili návrat – s pocitom, že jar v⠀Malých Karpatoch píše ďalšiu kapitolu turistických zážitkov.